Ako sa šlo po Labkoša

No tak to bolo vtipné. Keď sme si ho išli prvý krát pozrieť tak sme ich ani rozlíšiť nevedeli dve veľké dospelé mačky (mama, otec) namyslené veľmo namyslené. Ale tie ich malé jedno bolo po mame ostatné všetko po otcovi snehobiele. No krásne boli. Ale sranda bola, že keď sme odchádzali tak sme sa autom pohnúť nemohli keďže som sa dehydratovala a vždy keď sa auto pohlo mňa naplo. Vyriešilo to až to keď som musela vybehnúť z auta a jedna teta mi doniesla vodu a bolo dobre. No a keď sme si pre neho išli už na 100% tak sa nás bál ako sto čertov. Doniesli sme iba v škatuľke. Už vtedy bol zvedavý jeden vkuse by len von liezol a von a von.